Doktor Laker

Kamarátka (ahoj Katka) mi navrhla aby som začal písať blog a keďže som gentleman (aj keď sa nepostavím zo stoličky, keď „dáma“ odchádza od stola) tak to teda idem urobiť. Tento krutý návrh z jej strany prišiel po tom, čo si prečítala moje dve staré poviedky. Tie ale nemôžem zverejniť, lebo by ma nemenovaný kockatý debilko zažaloval a vysúdil tučné odškodné. Samozrejme vždy vyhrá, veď ešte si nenakradol dosť, tak potrebuje aj touto cestou obohatiť svoju červenú peňaženku. Teda vlastne ani nie sú o ňom, sú o druhej hanbe nášho nádora (áno viem že nádoru, ale ... dyslektik > nádor –národ, tadááá ), no ten by zaiste išiel v stopách svojho mentora. Demokracia a sloboda slova FTW! Hlavne, že sa nekradne(:  Takže neviem o čom by som tu mal písať, moc sa mi táto predstava nepáči, keďže budem musieť sám seba cenzurovať aby na mňa neboli poslaní inkvizítori. Rovnako je rozumné založiť si blog keď sa mám učiť na štátnice, že áno. Ale keď som už začal čítať Georga Orwella a jeho román 1984, tak prečo rovno nepísať blog. No neviem aká častá bude moja „tvorba“ a čo bude obsahovať, ale to je jedno keďže okrem kačičky (pozdravujem... ak si to nebudeš čítať ani ty tak... si to budeš musieť odpracovať ;P ) si to nikto čítať nebude. Asi by som mal znova začať pozerať TV, teda aspoň správy, aby som mal o čom písať. Moja hlavná činnosť a síce nadávanie na sk/cz titulky už tiež nie je možná, keďže takéto dobrovoľné týranie som odmietol naďalej podstupovať.

Takže, toto je asi môj prvý a posledný blog (klamem, asi). Zdraví Doktor Laker.