Majme Imrišku a Karlíka.
Imriška hovorí : "Počúvaj Karlík, nechodí XXX na prijímanie? Veď ona je rozvedená!"
Ja: "A čo keď je rozvedená, nemôže sa ísť najesť?"
Karlík na mňa pozerá vražedným hejterským pohľadom.
Zaujímavé. Keď sused ukradol Karlíkovi cibuľu, Karliík vykrikoval jak zmyslom zbavený, že by ten zlodej mal zomrieť. Všetci ostatní krestania naokolo, a že ich tam bolo, prikyvovali. Veď čo iné než smrť si zaslúži zlodej cibule. Karlík na neho cez plot kričal, že vybavi aby ho niekto dobil tak, že uz ani nebude mocť chodiť.
Ciže podľa krestanskej morálky je asi v pohode hovoriť o tom ako niekoho dobijete/zabijete, ale je poburujúce robiť si srandu z pojebaného prijímania.
Komentáre
Ako sa pozeráme druhých
Pravda, toto kázání pochází ze 4.století, ale je to dílo jednoho z největších světců církve, autora nejstarší liturgie a mnoha vznešených modliteb, sv Jana Zlatoústého. Nutí nás to k závěru že některé osobnosti mohou být v určitých oblastech života skutečne zbožné a univerzalistické, v jiných nesmyslne partikularistické a plné předsudků.
- Gordon Allport
K téme natierania trávnika na zeleno
sfasafgvsdvbgs
Si automaticky lepší...
Smrť za ukradnutú cibuľu...
Ateisti pravdaže nikdy nehľadia hlbšie, než len po to, čo vidieť na tom opraskanom obale
V príbehu sa len jasne ukazuje podobenstvo o brvne v oku - najprv si vyber to zo svojho oka, aby si potom mohol bratovi vybrať šťambičku s toho jeho.
Takto je to s kresťanskými zásadami - kresťan je ten, kto prijal Krista za svojho osobného spasiteľa - len to, že niekto chodí do kostola, neznamená, že prijal Krista - teda, že je kresťan.