Najskôr som nechcel vôbec písať, lebo nemám ani energiu ani náladu ani chuť, vďaka štátniciam, ale rozhodol som sa (uvidíte prečo), že napíšem. Vopred sa preto ospravedlňujem za formu v akej to bude napísané, no dúfam, že pochopíte čo som chcel povedať, aj keď to v pochopiteľnej forme nebude.

Tento krát to teda asi nebude len ďalší týždenný súhrn môjho nie dvakrát zaujímavého života. Možno teraz konečne napíšem aj niečo zmysluplné, niečo zaujímavé, niečo... špllm. A možno aj nie.

Možno si budete myslieť, že mi šibe, pretože to čo budem písať vychádza z ... niečoho čo sa v tejto dobe berie skôr ako „konšpiračná teória“.

A možno nie.

Už som nad tým dlhšie rozmýšľal, teraz v poslednej dobe hlavne kvôli štátniciam a popravde sa mi ani nechcelo nič písať, tiež vďaka štátniciam. No práve som dopozeral prednášku Elizabeth Gilbert (nečakajte, že tam dám na koniec „ovej“). Neviem či ju poznáte, (ja som ju až do teraz nepoznal) je to úspešná spisovateľka, najnovšie vydala celosvetový bestseller Eat, Pray, Love (neviem či to už je preložené do slovenčiny, ak je tak samozrejme neviem názov). Celkom milá teta, aj sympatická, až moc snaživá, ale roztomilá. No zaujala ma tá jedna vec,  o ktorej chcem povedať.

Ja tomu (už to bude nebojte, hneď to odhalím) verím už dosť dlho, par mesiacov, možno to už bude aj nejaký ten rok (nieže by na tom záležalo) a teraz sa nad tým snáď zamyslíte aj vy (tí čo nemáte nič lepšie na robote a čítate moje sprostosti).

Takže...

Je taká teória, (ktorú podporuje čoraz viac vedcov - úprimne dúfam, že to nie sú tí vedci, ktorí sa zaoberajú výskumami typu „zistili sme, že 60% britských obyvateľov smrdí z úst viac ako dobytku“, WTF?) ktorá hovorí, že realita ako ju vnímame my neexistuje. Že tá naša milovaná realita, plná vojen, nenávisti, ľudskej sprostosti, krásnej prírody, vynaliezavosti ľudí, entít voliacich súčasnú vládnu koalíciu, proste svet ako ho poznáme, je len hologram a v skutočnosti sme všetci jedno spojené vedomie (consciousness).

Hovoria, že človek môže svojou vôľou, svojimi myšlienkami, upravovať realitu tak ako uzná za vhodné. Jediné čo treba je sústrediť sa. Vysvetľujú tým aj luck a badluck. Ak sa niečoho bojíte tak si hovoríte napr. „Jasné, keď niekto iný súloží s jogurtom v tescáckom oddelení s mliečnymi výrobkami tak ho nevyrušia, ale mňa určite hneď SBS-kár pristihne.“ Tak sa to aj naozaj stane lebo to na seba privoláte. Kebyže si poviete „V celom oddelení mliečnych výrobkov som sám a bez problémov môžem súložiť s jogurtom.“ tak sa vám nič nestane. (Ja viem, že je to veľmi debilný príklad, ale nič lepšie ma momentálne nenapadlo, som naozaj veľmi unavený z tých prašivých štátnic). Čo som tým chcel povedať je, že svojimi myšlienkami prakticky tomuto vedomiu (v našej holografickej realite vesmíru, alebo bohu, alebo prírode, podľa toho v čo veríte) hovoríme, čo sa má stať. Teda ovplyvňujeme „realitu“. Týmto by sa dal teoreticky vysvetliť aj boh, viera v niečo väčšie, všemohúce, môže byť práve toto spojené vedomie. Môže sa tým vysvetliť aj telekinéza (sústredíš sa na objekt a chceš ním pohnúť pomocou mysle, teda vysielaš signál vedomiu ako má zmeniť realitu), telepatia (ak sme všetci, teda my vlastne nie sme, ale ak sme v našej realite všetci prepojení, tak telepatia nemôže byť žiadny problém) a všakovaké iné srandy. Určite sa vám stalo, že ste si spomenuli na niekoho blízkeho, alebo ste sa rozhodli, že mu idete zavolať a v tom okamihu vám zazvonil telefón a bola to dotyčná osoba. To by tiež zapadalo.

Gregg Braden a spol. (:P) naučili ľudí ako majú „myslieť mierovo“, teda vysielať myšlienky o miery vo svete. Keď to ľudí naučili, tak im dali za úlohu takéto myšlienky „vysielať“ mesiac (samozrejme nie v kuse) v jednom meste. Z pokusov zistili, že v čase kedy to skúšali sa znížila nehodovosť, krádeže, vraždy, dokonca aj úmrtnosť. Samozrejme, že veriť tomu nemusíte. Vravel tiež, že na to aby takéto myšlienkové ovplyvňovanie našej „reality“ bolo úspešné netreba ani jedno percento populácie. To číslo si nepamätám presne, či to bola jedna desatina alebo polovica, alebo tretina percenta, to nie je podstatné. Podstatné je, že je to veľmi málo. Aj kebyže to je to jedno percento (samozrejme čím viac tým lepšie, no hovoríme tu o potrebnom minime) tak na to, aby sme dosiahli cieľ všetkých MISSiek, teda svetový mier, by stačilo menej ako 70 miliónov ľudí po celom svete! Ale myslím, že to bolo podstatne menej, možno to bola desatina percenta. Tak či onak, kebyže naučíme (ja by som sa to rád naučil) jedno, dve, desať, alebo tridsať percent obyvateľov zeme ako majú správne „myslieť na mier“, tak by sme mohli žiť v „raji“. Podľa tejto teórie je to možné a ja osobne tomu verím viac ako napr. tomu, že existuje boh. Verím v niečo mocné, lepšie ako sme my, no nevnímam to ako boha, o ktorom hovorí rímskokatolícka cirkev (už len kvôli tomu, že to hovorí rímskokatolícka cirkev).

Ďalší vedci, resp. ďalšia teória hovorí, že človek sa neučí (chodiť, hovoriť, počítať, nové jazyky, okrádať spoluobčanov a pritom pre mnohých z nich stále vyzerať ako dobrý premiér), človek si len spomína na to čo už vie. Neviem či sú to tí istí vedci, alebo spolupracujú, alebo vôbec nevedia navzájom o svojich teóriách a teda sa nezamýšľali nad tým či to spolu nesúvisí. Každopádne ja som sa nad tým zamyslel a príde mi logické, že ak sme všetci jedno vedomie, tak teda máme kolektívnu pamäť (asi vylepšenú, podstatne vylepšenú verziu tej, ktorú majú napr. potkany) a z toho vychádza, že keď sa dieťa narodí, tak už všetko vie, len si na to musí spomenúť. To by predsa nebola žiadna zábava, kebyže sa narodíme a už vieme prakticky využívať všetky vedomosti.

No a táto teta (vďaka ktorej som sa nakoniec rozhodol toto napísať, takže ďakovné maily posielajte jej, Elizabeth Gilbert) uvažovala nad tým, prečo sa mnohí umelci zabíjajú. Prečo pijú, drogujú atď. Nebudem tu hovoriť o všetkom čo hovorila, lebo na to nemám energiu a najmä preto, že to nie je podstatné. Podstatné ale je, že hovorila o starovekom Grécku (prosím neriešte teraz to, že oni sú zadlžení a my im máme pomáhať) a Ríme, a o ich vnímaní umelcov. Vraj to vtedy ponímali tak, že to čo umelci vytvorili vlastne neboli ich nápady, ale nápady nejakej veci, entity, moci, čohokoľvek (Gréci to volali „démon“, pre Rimanov to bol „génius“). A táto moc bola mimo ich tela, pomáhala im, našepkávala im, proste to čo voláme múza. No a to podľa mňa zase ukazuje na spoločné vedomie. Lady Gaga píše úplne dementnú pesničku a predstavuje si aká bude skvelá, tak sa upraví realita a Lady Gaga má skvelú pesničku (asi).

Elizabeth hovorila dáku príhodu, čo jej povedala nejaká stará (90+) a úspešná pisateľka básni (alebo ako sa to volá). Vraj keď bola mladá ( v dobách niekedy medzi Veľkou Moravou a vznikom prvej samostatnej Slovenskej Republiky) a pracovala na poli, tak sa jej stalo, že počula nejaký čudný hlas, umelý, alebo aký, ktorý jej diktoval text básne. Tak utekala domov aby to zapísala na papier (ďalšia múza, alebo spoločné vedomie?). No a vravela, že sa jej to stávalo častejšie, a že niekedy nestihla dobehnúť domov pre papier a ceruzku. Tak som si neodpustil poznámku, že prečo si nebrala papier a ceruzku so sebou, keď sa jej to stávalo často (a znova som si ju neodpustil).

Možno teraz čakáte na nejaký záver kde by som napísal čo z toho vyplýva. Tak čakáte márne. Len som chcel dať dokopy tieto postrehy ľudí a priblížiť to aj vám, ktorí ste o tom nevedeli. Možno v tom nájdete alternatívu, na ktorú ste čakali, možno si poviete, že som kokot, alebo ste si vďaka tomuto z chuti zatancovali. To je jedno. Ja sa teraz snažím vysielať myšlienky... „hovorím realite“, že som už prakticky urobil štátnice, že už mám Bc. pred menom a čakám na 25. mája len aby sa tá realita upravila v môj prospech, keď to bude naozaj treba. Problémom je, že toto „upravovanie reality“ nie je úplne triviálna záležitosť. Totižto tu nejde o to aby ste si v hlave povedali „chcel mať metrový penis“, alebo „mám metrový penis“. Vy sa musíte naučiť cítiť to. Cítiť to vo svojom srdci a cítiť to aj fyzicky, že neviete chodiť lebo máte medzi nohami chobot. Musíte zistiť ako sa cítite napr. keď ste šťastný, aký je to pocit vo vašom vnútri. Keď to dokážete ovládnuť, potom môžete kedykoľvek zmeniť realitu tak aby ste boli šťastný a nezabráni vám v tom ani Fico. A tak sa môžete postupne naučiť ovládať aj ostatné pocity. Dúfam, že rad dosiahnem takýto stav. Seruuus

No a ešte zhrniem, čo sa prihodilo tento víkend, aby som neporušil tradíciu (ehm). V jeden deň som si myslel, že ma to učenie aj začalo baviť (o tom som tu aj napísal blog pár dní dozadu) no hneď na druhý deň ma to prešlo. Každý deň som viac a viac zničený, bez energie bez všetkého. Niečo vo mne zomrelo. Uvedomil som si aký strašný kokot som. Teda to viem už dávno, to som si vôbec nemusel uvedomovať, no teraz to vidím na žiarivom a bolestivom príklade. Premrhávam svoj život, nič som sa nikdy neučil (naozaj som vďačný, že som gramotný s tým mojim prístupom k učeniu), nič poriadne som nerobil. A teraz to na mňa dopadá. Som zo seba veľmi sklamaný. Dúfam, že po štátniciach sa vzchopím a zrekultivujem, lebo inak... Okrem toho som pozrel skvelý film Kick-Ass, odporúčam všetkými desiatimi. Pozrel som si aj nových batmanov (Batman: Begins, The Dark Knight), prvého som predtým nevidel, druhého hej ale bolo to v kine, so susedom, pri ktorom si neviem užiť žiadny film. A aj keď komixy neznášam, tak tieto filmy boli fakt na úrovni, skvelo spracované, no mohli byť kus kratšie. Pozrel som aj Mad Max 1,2,3 pretože kamaráti mi vraveli, že som pelo keď som to nevidel. No bolo mi lepšie keď som to nevidel, lebo to bola úplná sprostosť. Ale Mel Gibson taký mladý bol zaujímavý. Každý deň mi je horšie aj fyzicky, oči mi nevládzu, hlava ma bolí (takým divným spôsobom, ako kebyže mám metálovú lebku a niekto mi do nej ryje alebo vŕta) a dosť krvácam. Som zvedavý či sa tých štátnic vôbec dožijem, nemusel by som sa. No a to je asi všetko, seruuus.